Poistenie zodpovednosti za škodu zamestnanca
Zamestnanec v pracovnom pomere zodpovedá svojmu zamestnávateľovi za škodu, ktorú pri výkone svojej práce spôsobí. Zamestnávateľ má právo vymáhať si od zamestnanca škody, ktoré mu zamestnanec spôsobil zavineným porušením pracovných povinností, a to až do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Poistenie kryje škody spôsobené zamestnávateľovi pri výkone povolania.
Príklady škôd, za ktoré zamestnanec zodpovedá:
- Pri vedení motorového vozidla zamestnávateľa spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu blatníka a predného nárazníka motorového vozidla. Zamestnanec zodpovedá za škodu zamestnávateľovi. Náklady na opravu MV boli vyčíslené vo výške 850 €.
- Asistentka vo firme zamestnávateľa prenášala cca 2kg vážiaci dátový projektor do miestnosti pre školenie, pričom zakopla o elektrický kábel. Dátový projektor spadol na zem, pričom sa poškodil. Oprava podľa dokladu servisu by je nerentabilná, je potrebné zakúpiť nový dátový projektor. Po odpočítaní amortizácie je výška škody 695 €.
- Pri prekladaní tovaru v sklade zamestnávateľa zamestnanec nedal pozor a narazil vysokozdvižným vozíkom do regálu. Následne došlo k poškodeniu 17 ks PC dosiek. Zamestnanec zodpovedá za škodu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ žiadal od poisteného uhradiť škodu vo výške 790 €.
Všetky takéto a podobné nehody sa stávajú prakticky na dennom poriadku. Zamestnanec zodpovedá za škodu svojmu zamestnávateľovi do výšky, ktorú určuje Zákonník práce. Výšky škôd sú určené nasledovne:
- štvornásobok priemernej hrubej mesačnej mzdy za kalendárny štvrťrok (§ 186 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. – Zákonník práce) zamestnanca v pracovnom pomere (napr. administratívni pracovníci v súkromnej sfére, vodiči z povolania v súkromnej sfére a pod.),
- štvornásobok funkčného platu zamestnanca pracujúceho v štátnej sfére (zamestnanci pracujúci pre štátne inštitúcie v pracovno-právnom vzťahu na základe zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe – napr. učitelia, lekári v štátnych nemocniciach a pod.),
- tretina dohodnutej odmeny za vykonanie práce podľa dohody (§ 225, ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. – Zákonník práce) pri dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (napr. brigádnici, zamestnanci pracujúci na dohodu o vykonaní pracovnej činnosti).
Ako sa zamestnanec môže chrániť?
Ak zamestnanec nechce čeliť riziku, že v prípade škody môže prísť až o 4 mesačné zárobky, môže využiť poistenie zodpovednosti za škodu. Poistenie ho chráni pred prípadmi, že ak dôjde ku škodovej udalosti, nebude ju musieť hradiť z vlastného, ale poisťovňa to preplatí.
Zamestnanec si môže takéto poistenie uzatvoriť sám, alebo využije poistenie hradené zamestnávateľom. Nie všetci zamestnávatelia však takéto hromadné poistenie pre svojich zamestnancov uzatvárajú.
Väčšina poisťovní ponúka nasledujúce typy poistenia:
- individuálne zmluvy; pričom poistníkom je zamestnávateľ alebo zamestnanec,
- hromadná prihlášková zmluva; poistníkom je zamestnávateľ, ktorý poistených zamestnancov prihlasuje a odhlasuje podľa potreby,
- hromadná paušálna zmluva; poistení sú všetci zamestnanci.
V základnom krytí je poistená všeobecná zodpovednosť za škodu, ktorú poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi, počas trvania pracovného vzťahu, ak takáto zodpovednosť vznikla podľa ustanovení Zákonníka práce alebo iného právneho predpisu, upravujúceho pracovný vzťah.
S nastavením poistenia a poistnej sumy je vhodné sa poradiť s odborníkom.